rozdiel medzi vysokým a nízkym napätím
Vysoké a nízke napätie predstavujú dve rozdielne kategórie elektrického prúdu, ktoré slúžia rôznym účelom v našich elektrických systémoch. Vysoké napätie, obvykle vyššie ako 1000V, sa používa hlavne na prenos elektromocniny cez dlhé vzdialenosti kvôli svojej účinnosti pri znížení strát energie. Vyššie napätie umožňuje elektrine prechádzať cez vedenia s minimálnym odporom, čo je ideálne pre distribúciu hromadnej energie z elektrárni do transformátorových stanic. Na oprotie tomu sú systémy nízkeho napätia navrhnuté na konečnú distribúciu a priame spotrebu u koncových používateľov, v domoch, kanceliáriach a väčšine komerčných budov. Tieto systémy bežne fungujú na štandardných napätiami ako 120V alebo 240V v bývalych priestoroch. Hlavná technologická rozdiel spočíva v infraštruktúre a bezpečnostných požiadavkách. Systémy vysokého napätia vyžadujú špecializované vybavenie, rozsiahlu izoláciu a významné bezpečnostné oddelenia, zatiaľ čo systémy nízkeho napätia môžu využívať jednoduchšie, kompaktnejšie vybavenie so štandardnými bezpečnostnými opatreniami. Aplikácie pre každú z týchto kategórií sú rozdielne, no doplnkové. Vysoké napätie omoomžuje efektívny prenos energie cez rozsiahle siete, ktoré dodávajú mocninu celým mestám a priemyselným komplexom, zatiaľ čo systémy nízkeho napätia spracovávajú konečnú distribúciu ku koncovým používateľom, ktorí ju využívajú na dennodenné spotrebu, osvetlenie a elektronické zariadenia.